Abstract | Keywords | Export | Availability | Bookmark

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojim zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul a znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska. Pri všetkých formách komunikácie a samotnej existencie miest treba mať na zreteli základný motív ich vzniku a rozvoja, ktorým bol obchodno-ekonomický faktor. Rozsiahly systém privilégií, ktorým panovníci resp. zemepáni vybavili mestá, bol obojstranne výhodný: na jednej strane umožnili intenzívny rozvoj miest po všetkých stránkach, na strane druhej pozdvihli hospodársku a tým v konečnom dôsledku aj politickú silu celej krajiny, posilnili centrálnu úlohu panovníka v jeho „večnom“ súperení s mocou šľachty a významne zvýšili jeho príjmy. V záujme udržania a rozšírenia svojich výsad mestá často vystupovali kolektívne v rámci regionálnych a záujmových združení (napr. sedem stredoslovenských banských miest, Pentapolitana – päť východoslovenských miest a pod.). Pre koordináciu postupu sa konali spoločné zasadania, medzi mestami sa vysielali a križovali takmer každodenné posolstvá a podávali sa správy (horizontálna komunikácia), aby potom mohli spoločne postupovať na jednaniach s kráľovským dvorom či krajinskými hodnostármi (vertikálna komunikácia). V nemalej miere sa mestá na území Slovenska nechávali inšpirovať zahraničnými vzormi, či už pri definovaní základného právneho rámca ich existencie prevzatím systémov mestských výsad (najmä nemeckého pôvodu), alebo aj bežnou praxou fungovania obchodu či mestskej správy. Kontakty našich a zahraničných miest mali formu nielen oficiálnych stretnutí či posolstiev mestských funkcionárov, ale aj bežných obchodných či súkromných vzťahov, pri ktorých sa prirodzenou formou prijímali odovzdávali skúsenosti a vzájomne preberali vzory podľa toho, nakoľko si to konkrétna situácia vyžadovala. O stredovekých mestách sa zvykne konštatovať, že boli cudzorodým prvkom na tele stredovekej spoločnosti. Na ich území neplatila klasická schéma usporiadania spoločenských vzťahov a závislosti. Osobná sloboda, možnosť voľného pohybu a právo disponovať so svojim majetkom umožňovala mešťanom komunikovať a pohybovať sa nielen vo svojom najbližšom okolí, ale aj ďaleko za hranicami vlastnej krajiny. Práve možnostiam komunikácie a stretnutí, ktoré poskytovali stredoveké mestá, je venovaná táto kolektívna monografia. Jej spoluautori z radov slovenských i zahraničných medievistov sa v jednotlivých kapitolách snažili postihnúť rôzne úrovne komunikácie v stredovekých mestách. Či už išlo o stretnutia na najvyššej úrovni s množstvom účastníkov, na ktorých sa rokovalo o dôležitých dynastických a mocenských otázkach, ktoré sprevádzali okázalé sprievodné akcie vzbudzujúce zaslúženú pozornosť domácich mešťanov ale aj zvedavcov zo širokého okolia. Mestá sa však pravidelne stávali miestom aj oveľa prozaickejších stretnutí, ktoré korenili v ich základnej hospodárskej funkcii trhových a obchodných centier. Popri tejto primárnej motivácii sa zhromaždenia väčšieho množstva ľudí využívali aj na vyhlasovanie súdnych rozhodnutí, rôznych kráľovských nariadení a dekrétov a ďalších dôležitých informácií lokálneho významu. Mestá resp. ich predstavitelia samozrejme komunikovali aj medzi sebou. Vyjadrovali si tak vzájomnú solidaritu, informovali sa o dianí v krajine a dohadovali sa na spoločnom postupe v dôležitých hospodárskych i politických otázkach. Predstavitelia miest mali záujem najmä o dianie v centre krajiny na kráľovskom dvore. Vynakladali nemalé finančné prostriedky na posolstvá, ktorých hlavnou úlohou bolo komunikovať s vplyvnými hodnostármi na kráľovskom dvore, sledovať rokovania stavovských snemov a priebežne informovať vlastné mesto o dôležitých udalostiach a rozhodnutiach. Školenými komunikátormi boli najmä cirkevní hodnostári, ktorí pôsobili ako vyslanci panovníkov na susedných dvoroch i pri pápežskej kúrii. Komunikácia prebiehala aj vo vnútri miest, medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami či etnickými spoločenstvami. Ak sa prirodzená komunikácia zablokovala, dochádzalo k napätiu, ktoré niekedy vyústilo aj do násilných aktov. Priestor v predkladanej monografii dostali aj kolegovia zaoberajúci sa dejinami (počiatkami) konkrétnych miest, vzťahmi miest a ich zemepánov a kapitola o počiatkoch mestotvorného procesu na Slovensku i v Uhorsku. Významná časť je venovaná ekonomickému aspektu existencie miest, obchodným a podnikateľským aktivitám mešťanov. Nezanedbateľný faktor tvorili majetkové a iné vzťahy s bezprostredným okolím, najmä susediacimi feudálnymi panstvami. Napokon je venovaná pozornosť aj kultúrnym, symbolickým, reprezentatívnym a duchovným aspektom komunikácie v stredovekom kontexte (vzdelanci a univerzity, mestské patrocíniá a cirkevné dejiny miest, mestská heraldika).

Medievalism.